Pri ostreľovaní Charkova ruskou armádou bola podľa informácií z miesta zničená Národná génová banka poľnohospodárskych plodín Ukrajiny, ktorá patrila medzi desať najväčších semenných bánk na svete. Schraňovala cez 150 tisíc položiek genetického materiálu z 544 poľnohospodárskych plodín a 1802 druhov rastlín. „Génové banky slúžia ako depozitáre rastlinných genetických zdrojov a rezervoáre poľnohospodárskej rastlinnej rozmanitosti planéty. Jej poškodenie alebo zničenie znamená nenahraditeľnú stratu nielen pre ukrajinských šľachtiteľov a výskumníkov, ale aj ohrozenie budúcej potravinovej bezpečnosti ľudstva,“ hovorí vedúci tímu génovej banky v Česku Dagmar Janovská z Výskumného ústavu rastlinnej výroby.
Ruské rakety podľa informácií z Charkova zničili tamojšiu génovú banku. Aká je táto udalosť pre krajinu významná?
Je to strašná strata nielen pre Ukrajinu, ale ľudstvo ako také. Každý štát si chráni svoje genetické zdroje. V tomto prípade ide o rastlinné genetické zdroje odrôd, ktoré sa na území Ukrajiny historicky pestovali alebo vyšľachtili. Ide o ukrajinské kultúrne dedičstvo, a pokiaľ bola génová banka v Charkove úplne zlikvidovaná, je to nenapraviteľná katastrofa.
Z akého dôvodu sa génové banky zriaďujú?
Génové banky slúžia ako depozitáre rastlinných genetických zdrojov, sú to také zásobárne poľnohospodárskej rastlinnej rozmanitosti. Vlastnosti rastlín, ktoré sa nám zdajú teraz nepotrebné, môžu byť v budúcnosti dôležité a môžeme ich využiť pri šľachtení. Nastávajú dlhé suchá, množstvo miest ničí celkový nedostatok vlahy, kvôli globalizácii trhu i cestovaniu sa objavujú choroby a škodcovia, na ktoré v miestnych podmienkach nie sú plodiny pripravené.
Aby sme sa dokázali prispôsobovať, tak potrebujeme čo najširšie spektrum genetického materiálu na výber na šľachtenie potrebných vlastností. Materiály musia byť niekde uchované v stabilných podmienkach, aby nedošlo k ich poškodeniu alebo likvidácii, čo sa mohlo stať na Ukrajine, pokiaľ ruské strely zničili budovy vrátane mraziarenských skladov. Budova sa nahradiť dá, ale nedá sa nahradiť uchovávaný materiál.
České potraviny sú v ohrození. Farmári varujú pred prepadom výroby a cenovým šokom
Koľko génových bánk je na svete?
Viac ako 1750. Jedná sa ako o regionálne banky, ktoré združujú genofond niekoľkých štátov, napríklad Nordgen, ktorý ukladá genofond pobaltských štátov, Švédska a Nórska, tak o národné, ako bola ukrajinská. Česko má aj svoju vlastnú génovú banku.
Čím bola Charkovská génová banka unikátna?
Každá génová banka je unikátna, pretože uchováva svojbytný genofond. V národných genobankách sú to najčastejšie rastlinné materiály z miestnych lokalít alebo miestne šľachtené odrody, prípadne materiály, ktoré považujú z hľadiska svojich potrieb tamojší šľachtitelia za dôležité. To, čo máme v našej génovej banke, je dôležité pre nás, pre niekoho iného to dôležité byť nemusí.
Inštitút rastlinnej výroby V. Y. Jurjeva, v ktorom ukrajinské Národné centrum pre genetické zdroje rastlín sídlilo, obsahoval unikátne súbory jačmeňa, kukurice, prosa, sóje či slnečnice, z ktorých niektoré považuje Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo za najvýznamnejšie na svete.
Koľko vzoriek uchováva tuzemská génová banka?
Dosušené, vyčistené a popísané vzorky sú ukladané do pohárov. V pražskej génovej banke pri teplote mínus osemnásť stupňov je na presne evidovaných miestach uložených takých pohárov 105 tisíc s viac ako 43 tisíc položkami.
Má Česko nejaký krízový scenár pre prípad ohrozenia?
Česká republika má v tomto výsadné postavenie. Národný program konzervácie genetických zdrojov rastlín a agrobiodiverzity u nás podporuje priamo ministerstvo poľnohospodárstva, v prípade ohrozenia by sme mali pravdepodobne viac nástrojov na záchranu.
Čo môže dať génová banka budúcnosti?
Ešte do nedávnej doby sa poľnohospodárske plodiny šľachtili najmä na výnos. Staré odrody s menším výnosom ale môžu niesť lepšie rezistenčné alebo tolerančné vlastnosti voči chorobám či škodcom alebo lepšie odolávať suchu či zasoleniu. Práve tieto vlastnosti potom možno využívať na šľachtenie nových výnosných a súčasne odolnejších odrôd.
Výskumný ústav rastlinnej výroby, ktorého je génová banka súčasťou, zamestnal Liubov Kobyzievovú – riaditeľku ústavu, pod ktorý spadá charkovská génová banka. Na akom projekte
