To, ako sa postavíme k umelej inteligencii, výrazne ovplyvní budúcnosť. Teraz sa nachádzame v období maximálnej špecializácie, ale to sa začína meniť. Kvôli nástupu umelej inteligencie prídu najskôr o prácu najmä úzko špecializovaní ľudia niektorých odborov, pokiaľ sa nebudú rozvíjať. „Mali by sme ísť späť k ‚človečenstvu‘ a prepojovaniu odborov, aby sme pre umelú inteligenciu vedeli pripraviť kvalitné podklady,“ tvrdí v rozhovore pre denník E15 bývalá marketingová riaditeľka spoločností McDonald’s, Tesco a Johnson&Johnson Ivana Šedivá.
V 90. rokoch ste sa stali kandidátkou vied v umelej inteligencii. Aj dnes to znie ako hudba budúcnosti. Ako vtedy štúdium prebiehalo?
Keď si spomeniem, na akých počítačoch sme pracovali a čo sme riešili, tak sa nám ani nezdalo o tom, kde sme dnes. Chytila som sa k neurónovým sieťam, kedy „železo“ prvýkrát začalo aspoň trochu napĺňať potreby umelej inteligencie, ktorá tu bola už dávno v 50. rokoch minulého storočia. Dalo mi to hlavne systematický a štruktúrovaný spôsob premýšľania, čo by sme mali od školy určite očakávať. Vždy som ale tiahla k veciam, ktoré mali blízko k „človečenstvu“. To bol možno aj jeden z dôvodov, prečo som po vysokej škole pokračovala ešte na MBA (Master of Business Administration čiže magister riadenia obchodu, pozn. red.).
MBA bolo aj vašou vstupnou bránou do sveta marketingu?
Dalo by sa to tak povedať. Rok po tom, čo som ukončila štúdium na ČVUT, bola revolúcia a všetko sa otvorilo. Prišlo sem vôbec prvé MBA v Českej republike od Rochesterskej univerzity. Zo Spojených štátov sem prišlo plno zaujímavých prednášajúcich. Bolo tesne po kupónovej privatizácii, čo bola vtedy veľká vec. Učitelia z celého sveta si na tom robili doktoráty. Mali sme napríklad aj profesorov, ktorí robili poradcu prezidentovi Reaganovi, špičky z najlepších univerzít a napríklad aj Douglassa Northa, ktorý potom dostal Nobelovu cenu za ekonómiu.
Boli to tie divoké deväťdesiatky. Z programu vyšli aj ľudia, ako je napríklad Ladislav Bartoníček (riaditeľ skupiny PPF pozn.red.), a ďalšie veľké mená biznisu. Zahraničné firmy, ktoré tu chceli začať podnikať, si z MBA kurzov vyberali budúcich zamestnancov, vďaka čomu som nastúpila do Johnson & Johnson, kde som začala pôsobiť v marketingu.
Ako vyzerali prvé roky v medzinárodnej korporácii etablujúce sa v ekonomicky čerstvo slobodnej krajine?
Dáta neboli, história nebola. Keď som dostala report, bol to hrubý štos vytlačených papierov, kde sme pravítkom hľadali hodnoty. Človek musel veľa vecí „ťahať z brucha“. To nebolo pre každého. Ale ľudia, ktorí dokázali prežiť prvotný chaos a neistotu, z toho ťažili celý život.
Od korporátov ste ale nedávno odišli. Čo vás teda teraz najviac zamestnáva a baví?
Čím ďalej viac sa zaoberám startupmi, a to ako v českých luhoch a hájoch, tak aj po celom svete. Spolupracujem napríklad s Google for Startups, kde mentorujem a robím online workshopy. Za posledný rok ich bolo niečo medzi 200 a 300 zameraných hlavne na rozvoj a škálovanie. Dosť je prednášok, kde môžem ovplyvniť naozaj veľa ľudí naraz. Individuálne pracujem aj so zakladateľmi, kde má moja práca dlhodobejší efekt.
Ide o štartupy už v pokročilejšej fáze rozvoja?
Nie nutne, často pôsobím už v začiatkoch. Jedným z príkladov je napríklad Academy For Women Entrepreneurs za podpory americkej ambasády. Prichádzajú tam ženy, ktoré sa v rámci materskej dovolenky alebo kvôli čovidu pustili do podnikania a potrebujú to správne uchopiť a dať tomu štruktúru.
