Sama o sebe vyzerá paušálna daň ako skvelá idea daňového systému. Jedna sadzba zahŕňajúca daň fyzických osôb sociálne i zdravotné poistenie platená jednému správcovi dane bez nutnosti podať daňové priznanie a zaoberať sa akoukoľvek administratívou. Taká verzia daňového odpustku, kedy zaplatím pevne danú sumu výmenou za to, že sa o mňa finančný úrad nebude ďalej zaujímať. Doteraz sa platenie paušálnej dane vyplatilo skôr živnostníkom s vyššími mesačnými príjmami zhruba nad 50 tisíc korún. Ale na druhej strane nesmeli presiahnuť v priemere 83 tisíc korún mesačne tak, aby sa osoba zmestila do ročného miliónového limitu.
Stačilo teda zarobiť o päťstovku mesačne viac, a daňovník dane si na konci zdaňovacieho obdobia spočítal doplatok rádovo desaťtisícov. Alebo tiež stačilo, aby živnostník získal počas roka príjem z nájmu vyšší ako 15 tisíc korún alebo sa nechal vedľa podnikania ešte zamestnať, a kvôli tomu opäť spadol do bežného režimu – musel teda podať daňové priznanie.
Prihlásením k paušálnej dani tiež odpadá možnosť uplatniť celý rad daňových výhod, ktoré podanie bežného daňového priznania ponúka, napríklad odpočtov na deti, ale náhodne aj odpočtu úrokov z hypotéky, dôchodkového pripoistenia či životného poistenia.
Záujem o paušál neoslnil
Paušálna daň aj z týchto dôvodov nebola už od začiatku príliš atraktívna. Nakoniec sa k nej vlani prihlásilo približne 65-tisíc živnostníkov, hoci podľa odhadov správcu dane má túto možnosť potenciálne až 120-tisíc Čechov. Napriek tomu ministerstvo financií vedené Zbynkom Stanjurou (ODS) na začiatku mája predstavilo ďalšiu čiastkovú daňovú zmenu. Nadviazalo na už skôr predstavené nápady bývalej ministerky Aleny Schillerovej (ÁNO) a navrhlo rozšíriť paušálnu daň pre živnostníkov až do dvoch miliónov ročných príjmov.
Súvisí to aj so zvýšením limitu pre povinnú registráciu k DPH. Zvýšenie limitu až na 85 tisíc eur podporuje aj Európska únia, ktorá členským krajinám umožní implementovať toto navýšenie od roku 2025. Česko však požiadalo o možnosť zvýšiť limit pre platcovstvo DPH na dva milióny už pred účinnosťou tejto smernice. Novela o zvýšení limitov ako pre registráciu k DPH, tak pre vstup do režimu paušálnej dane by mohla začať platiť ešte tento rok. Lenže nová verzia paušálnej dane znie tak komplikovane, že sa v nej zrejme vyznajú len daňoví poradcovia.
Kto sa v tom vyzná?
„Paušalisti“ budú podľa ročných príjmov oficiálne rozdelení do troch pásiem, ktoré určujú výšku ich mesačných paušálnych záloh. Lenže tých pásiem je v skutočnosti oveľa viac. Čítajte pozorne.
V prvom pásme (paušálna daň 6500 korún mesačne) budú samostatne zárobkovo činné osoby (OSVČ) s príjmami do jedného milióna ročne bez ohľadu na typ samostatnej činnosti a ďalej SZČO s príjmami do 1,5 milióna korún ročne, pokiaľ k aspoň 75 percentám z nich je možné uplatniť 80 či 60 percent výdavkového paušálu. Rovnako tak budú v prvom pásme SZČO s príjmami do dvoch miliónov ročne, pokiaľ k aspoň 75 percentám z nich možno uplatniť 80-percentný výdavkový paušál.
Vysoká fluktuácia je vďaka mladým „novým normálom“. Odchod zvažujú hneď po nástupe
V druhom pásme (paušálna daň 16 tisíc mesačne) budú SZČO s ročnými príjmami do 1,5 milióna bez ohľadu na typ samostatnej činnosti a SZČO s príjmami do dvoch miliónov, pokiaľ k aspoň 75 percentám z nich možno uplatniť 80 či 60 percent výdavkového paušálu. Tretie pásmo paušálnej dane s mesačnou platbou 26 tisíc korún bude pre SZČO s ročnými príjmami do dvoch miliónov bez ohľadu na typ samostatnej činnosti. Je to všetkým jasné?
Vytráca sa pôvodná myšlienka
Paušálna daň mala pôvodne celý výber dane pre živnostníkov zjednodušiť. Lenže systém niekoľkých pásiem obmedzených ešte výdavkovým paušálom všetko komplikuje snáď ešte viac ako v bežnom režime s podaním daňového priznania. Budú sa diať absurdné situácie, keď medzi tromi ľuďmi v režime paušálnej dane s rovnakým príjmom bude jeden odvádzať 6500 korún, druhý 16 tisíc a tretí 26 tisíc.
V situácii, keď bude podnikateľ vykonávať rôzne činnosti, pri ktorých sa uplatňuje rôzna výška paušálneho odpočtu, nebude jednoduché výšku paušálnych výdavkov stanoviť. Navyše aj malá zmena príjmov z jednotlivých činností môže spôsobiť skokovú zmenu do iného pásma. Vytráca sa tak pôvodná myšlienka, na ktorej bol systém paušálnej dane postavený.
Oveľa jednoduchším variantom by bolo nadviazanie paušálnej dane nad miliónový limit na výpočet percenta z príjmov tak, ako je to v bežnom režime. Štát by tým netratil toľko a nemusel by zavádzať zložité pásma, ktoré len poplatníkov mätú a nemotivujú ich k vyšším zárobkom.
