Severoatlantická aliancia sa zaoberá obavami, ktoré Turecko vyjadrilo ohľadom rozšírenia o Švédsko a Fínsko, a chystá sa na ne reagovať. Podľa agentúry AFP to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dal opakovane najavo, že Ankara sa stavia odmietavo k žiadosti o členstvo tejto dvojice severských krajín, a tento postoj zopakoval.
„Samozrejme chceme reagovať na obavy, ktoré Turecko vyjadrilo, aby sme našli dohodu o ďalšom postupe“, povedal Stoltenberg pri návšteve dánskej Kodani. Zopakoval, že schválenie žiadostí podľa neho bude aj napriek výhradám Turecka rýchle. Dodal, že nezhody v aliancii nie sú nič neobvyklé. „V NATO máme mnoho skúseností s tým, že v prípade rozdielnych názorov si sadneme a nájdeme riešenie,“ uviedol.
Napriek tomu, že mnohé členské štáty vyjadrili obom škandinávskym krajinám podporu, Turecko svoj súhlas podmieňuje okrem iného tým, že predovšetkým Švédsko vydá členov kurdských organizácií, ktoré Ankara považuje za teroristov. Proti vstupu dvojice sa postavil aj chorvátsky prezident Zoran Milanović, ktorý uviedol, že požiada chorvátskeho zástupcu v NATO, aby hlasoval proti prijatiu Fínska a Švédska do aliancie.
V debate so študentmi dnes turecký prezident Erdogan uviedol, že Ankara na svojom postoji trvá. „Našich významných priateľov sme informovali, že by sme povedali nie vstupu Švédska a Fínska do NATO, a týmto smerom budeme pokračovať,“ povedal Erdogan. Spomenul, že obe krajiny hostia skupiny naviazané na Stranu kurdských pracujúcich (PKK) a jej sýrsku odnož – milície YPG a dodávajú im finančnú i vojenskú pomoc. Tieto organizácie považuje Ankara za teroristické. Najväčšie výhrady Erdogan smeroval na adresu Švédska.
Turecké médiá v uplynulých dňoch informovali, že Švédsko a Fínsko kladne nevybavili desiatky tureckých žiadostí o vydanie ľudí spojených s PKK či s klerikom Fetullahom Gülenom, ktorého Ankara považuje za inšpirátora neúspešného vojenského puča z roku 2016. Erdogan dnes spomenul, škandinávske krajiny prijali v roku 2019. Vtedy kvôli ťaženiu tureckej armády na severe Sýrie zaviedli reštrikcie na vývoz vojenského materiálu aj ďalšie krajiny NATO, ktoré ich však postupne zrušili.
Vojna na Ukrajine ONLINE: Rusko utrpelo za tri mesiace bojov rovnaké straty ako za deväť rokov v Afganistane
Zahraničné
Vojna na Ukrajine ONLINE: Rusko utrpelo za tri mesiace bojov rovnaké straty ako za deväť rokov v Afganistane
Britský minister obrany Ben Wallace dnes tiež dal najavo vieru, že existuje spôsob, ako turecké obavy riešiť. „Myslím si, že existuje cesta, ako to prekonať. Myslím, že sa k nej nakoniec dostaneme, a je veľmi dôležité, aby sme v tomto procese počúvali všetkých členov a ich obavy, a určite budeme počúvať Turecko,“ povedal Wallace.
Holandský premiér Mark Rutte a nemecký kancelár Olaf Scholz dnes spoločne vyjadrili presvedčenie, že sa nakoniec ohľadom prijatia Švédska a Fínska do aliancie podarí nájsť zhodu. Podľa kancelára je o tom presvedčená väčšina členských krajín. Nemecko robí všetko pre to, aby sa obe krajiny stali členmi, dodal Scholz.
Stoltenberg sa dnes v Dánsku vyjadril aj k vojne na Ukrajine, ktorá okrem iného zapríčinila, že Švédsko a Fínsko v stredu oficiálne podali prihlášku do severoatlantickej aliancie. NATO podľa neho musí byť pripravené na možnosť, že konflikt môže trvať ešte dlho. Rusko nebolo podľa aliancie schopné dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine, zrejme sa ich zatiaľ ale nevzdalo. Kyjev túto vojnu stále môže vyhrať, dodal Stoltenberg.
